25 dec

25. december – Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Svätí mudrci Melichar, Gašpar a Baltazár.

Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on Google+Share on FacebookPrint this page

Svätí mudrci Melichar, Gašpar a Baltazár

V deň, keď Gréckokatolícka cirkev spoločne s Rímskokatolíckou slávia sviatok Narodenia Pána, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na troch mudrcov Melichara, Gašpara a Baltazára. Mená Melichar a Baltazár majú hebrejský pôvod. Melichar znamená „kráľ svetla“ a Baltazár znamená „Boh ochraňuj kráľa“. Meno Gašpar má perzský pôvod a znamená „ nosič pokladu“. Podľa druhej kapitoly Matúšovho evanjelia prišli mudrci, ktorí vlastnili tajnú astrologickú múdrosť, z východu – pravdepodobne z Arábie alebo Mezopotámie – do Jeruzalema, aby vzdali úctu práve narodenému židovskému kráľovi. Jeho hviezdu uvideli na východe. Kráľ ich Herodes poslal do Betlehema, kde v jednom príbytku, nad ktorým ostala hviezda stáť, našli dieťa so svojou matkou. Vzdali mu úctu a obdarovali ho zlatom, kadidlom a myrhou. Z textu sa dá predpokladať, že návšteva sa uskutočnila najskôr rok po Ježišovom narodení. Keďže rozprávanie evanjelia o mudrcoch tvorí s nasledujúcimi udalosťami jednotu, jeho základom musí byť historická udalosť. Vo štvrtom storočí, sa postupne zo sviatku Bohozjavenia ako Pánovho krstu, stávala stále viac oslava narodenia Ježiša Krista a s ňou aj ideologický výklad a potvrdenie úcty vzdávajúcich troch mudrcov. Hoci ich apokryfy a rímske martyrológium nazývajú mudrcami, od šiesteho storočia sa z nich stali králi. V deviatom storočí došlo k ďalšej zmene, keď dostali mená Melichar, Gašpar a Baltazár. Postupne ich začali vzývať ako patrónov cestujúcich a brali ich za patrónov chrámov. Ich relikvie boli zrejme uložené v Miláne. Odtiaľ v roku 1164 ich slávnostne preniesli do Dómu v nemeckom Kolíne nad Rýnom, kde sa v zlatých rakvách uložených nad oltárom nachádzajú dodnes. V katakombách boli nájdené motívy klaňania sa kráľov, ako spoločne s darmi v rukách kráčajú k sediacej Márii s dieťaťom. Majú na sebe oblečený orientálny odev a na hlavách Frýgijské čiapky. Ich počet nie je ustálený. Až od 4. storočia sú znázornení traja s motívmi deja, ako spolu hovoria, ukazujú na hviezdu a ich darmi sú veniec a nádoba so zlatom, v pozadí sú ťavy. Prvé typické vyobrazenie jasieľ obkolesených anjelmi a mudrcami, je mozaika z 5. storočia v Rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. Koruny na hlavách majú na vyobrazeniach až z konca desiateho storočia a od dvanásteho storočia má jeden z nich čiernu pleť.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol