Naša prepodobná matka Melánia Rímska
Jej meno má grécky pôvod a znamená „čierna“. Melánia Rímska sa zvykne označovať aj ako Melánia Mladšia, pretože bola vnučkou rovnako zvanej svätej Melánie, ktorej pre odlíšenie dali prívlastok „staršia“. Dnešná svätica sa narodila v Ríme v roku 383. Bola dcérou senátora Valéria Publikolu a Albíny Ceionie. Melániu ako 13-ročnú prinútili k sobášu s jej bratrancom Valériom Pinianom. Po tom, čo im krátko po pôrode zomreli obe deti, priviedla svojho manžela k spoločnému životu v zdržanlivosti. Keď v roku 404 zomrel Melánin otec, manželia sa rozhodli predať svoj veľký majetok, ktorý bol rozptýlený v celej rímskej ríši. Príbuzní a senát sa postavili proti ich úmyslu, no cisár Honórius Melánin úmysel podporil a dal jej súhlas. Ich dom na „Via Appia“ premenili na nocľaháreň pre pútnikov a rozdali veľké sumy peňazí chudobným a na výstavbu kláštorov. V roku 406 navštívili Paulína z Noly a pre nájazdy Gótov utiekli na Sicíliu. Tu žili do roku 410 spoločne s Rufinom z Aquilei. Po Rufinovej smrti, Melánia a jej manžel prežili sedem rokov v severnej Afrike. Pripojili sa k asketickým skupinám a viedli duchovné rozhovory s Augustínom a Alypiom. Počas cesty do Jeruzalema navštívili Cyrila Alexandrijského a slávne egyptské kláštory. Od roku 417 sa ich trvalým bydliskom stal Jeruzalem. Na Olivovej hore založili ženský kláštor a sami viedli prísny život pokánia a modlitby. Melánin manžel Pinian zomrel v roku 431. Ona po piatich rokoch odcestovala do Konštantínopolu, aby na kresťanstvo obrátila strýka Volusiána. Tam stretla cisárovnú Eudokiu-Athenais, ktorá ju neskôr navštívila v jeruzalemskom kláštore. Prepodobná Melánia zomrela 31. decembra 439 v Jeruzaleme. Autorom jej životopisu je mních Gerontios.
Svätý Anýzius, solúnsky biskup
Jeho meno má grécky pôvod a neznámy význam. Anýzius bol v rokoch 383 až 406 biskupom v Solúne. Za jeho pôsobenia sa posilnilo popredné postavenie Solúna voči ostatným biskupstvám v oblasti východnej Ilýrie, dnešnej juhozápadnej časti Balkánskeho polostrova. To začalo už za jeho predchodcu solúnskeho biskupa Ascholia, keď pápeži Sirícius a Inocent I. mu odovzdali také právomoci, ktoré prakticky viedli k zriadeniu solúnskeho vikariátu. Biskup Anýzius vďaka listom udržiaval priateľstvo s milánskym biskupom svätým Ambrózom. Ako hlava macedónskeho episkopátu vydal kladné stanovisko pre konštantinopolského arcibiskupa Jána Zlatoústeho a takisto riešil prípad s biskupom Bonozom z Naissu. Jeho meno prijali do Rímskeho martyrológia za pápeža Gregora XIII.
Vysielané Rádion Lumen
Podľa LThL, VHL spracoval Ján Sabol
