Analógia

Duchovný spisovateľ Albert Peyriguér prináša takúto ľahkú analógiu. Predstavte si záhradníka, ktorý pestuje kvety zvané gerbery. Sú to nádherné kvety. Ale nič nevedia o svojej kráse. Nevidia sa. Sú slepé. Keby tak nejakým spôsobom dostali oči, videli by svoju krásu a krásu svojich sestier a spoznali by aj záhradníka a úžasne by mu ďakovali za to, že ich zasadil, polieval, pestoval a chránil. Takéto niečo nie je však u gerber možné. Ale je to možné u nás. My máme telesné oči a vidíme svoju krásu a krásu svojich sestier a bratov. Máme oči rozumu a spoznávame, že náš prapôvod je u Boha, ktorý nás pestuje svojím slnkom, polieva svojím dažďom a chráni svojou náukou a sviatosťami. Máme pritom zostať nemí? Nie! Stokrát nie! Veď apoštol Pavol napísal Solúnčanom: „Neprestajne sa modlite! Za všetko vzdávajte Bohu vďaky, lebo on si to žiada od vás všetkých v Kristu Ježišovi“(1 Sol 5,17-18).