17 aug

Nezabudli sme lietať ?

Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on Google+Share on FacebookPrint this page

Willi Hoffsümmer rozpráva: Istý roľník našiel mladého orla zamotaného v tŕňovom kríku. Vyslobodil ho, odniesol si ho domov a vložil ho do dvorca medzi kurence. Po krátkom čase sa orol správal ako kurence. Živil sa s kurencami. Raz k tomu roľníkovi prišiel jeho príbuzný, profesor prírodopisu, bádateľ v ríši vtákov, a veľmi sa čudoval, keď videl medzi kurencami orla. Roľník mu povedal: „To už nie je orol. Stal sa kurčaťom.“ Profesor mu odporoval: „Orol ostane vždy len orlom. Všimni si jeho mocné krídla. A jeho srdce túži vyššie než kura.“ Ale roľník sa nedal a vravel: „Ja ho pozorujem už dlhší čas a som presvedčený, že už aj lietať zabudol.“ Profesor vzal orla zo zeme a vyhodil ho do vzduchu. Ale orol rýchlo zletel medzi kurence. Profesor ho znovu vzal a vyniesol ho po rebríku vyššie nad strechu kurína a silnejšie ho vyhodil do vzduchu. Orol zamával dva – tri razy krídlami, ale keď videl dole kurence zobať zrno, znova sa spustil k nim. Profesor sa čudoval a nemohol pochopiť, že orol si odvykol od slnečných výšok, pre ktoré bol pôvodne určený. Vzal orla po tretí raz a vyšiel s ním na kopec, ktorý sa vypínal za dvorom roľníka, chytil mu hlavu a nasmeroval ju do slnka, pričom ju pridržal tak, aby sa dlho musel dívať do slnka a aby znova zatúžil po slnečných výškach. A hľa, o chvíľu sa orol zatriasol na celom tele, zakvílil, vymanil sa z rúk profesora a mocným rozmachom krídel sa vzniesol hore, letel stále vyššie a vyššie k slnku a už nikdy sa nevrátil dolu medzi kurence. Orol z tohto príbehu je obrazom človeka, ktorý sa zaoberá pozemskými pôžitkami natoľko, že celkom zabúda vzlietnuť mysľou k Bohu. Je psychologicky celkom isté, že človek, ktorý sa dá zajať starosťami, záujmami a pôžitkami materiálneho sveta, je neschopný vzlietnuť k Bohu. (Jozef Vrablec, Tajomné pôsobenie Ducha Svätého)