17 aug

O modlitbe

Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on Google+Share on FacebookPrint this page

Pýtali sa abbu Makaria, ako sa modliť. Starec odvetil: “Nie je potrebné veľa hovoriť v modlitbe. Často vystieraj svoje ruky a hovor: ,Pane, podľa svojej vôle a svojej múdrosti zmiluj sa nado mnou.‘ Ale ak zúri vojna v tvojej duši, pridaj ešte: ,Pomôž mi!‘ A keďže on vie, čo potrebujeme, ukáže na nás svoje milosrdenstvo.”Abba Lót išiel pozrieť abbu Jozefa a povedal mu: “Abba, nakoľko som schopný, konám svoju malú službu, trochu sa postím, modlím sa a rozjímam, žijem v pokoji a ako len viem, očisťujem svoje myšlienky. Čo ešte môžem robiť?” Vtedy sa starec postavil, vystrel ruky k nebu, jeho prsty vyzerali ako desať horiacich fakieľ, a povedal mu: “Ak chceš, celý sa môžeš stať plameňom.” Abba Pavol povedal: “Drž sa blízko Ježiša.” Niekoľko mníchov prišlo pozrieť abbu Lukia a povedali mu: “Nepracujeme vlastnými rukami, poslúchame Pavlov príkaz a modlíme sa bez prestania.” Starec povedal: “Nejete a nespíte?” Oni povedali: “Ale áno.” On riekol: “Kto sa za vás modlí, kým spíte? Prepáčte mi, bratia, ale nerobíte to, čo hovoríte. Ukážem vám, ako sa modlím bez prestania, hoci pracujem vlastnými rukami. S Božou pomocou nazbieram palmové listy, spletám ich a hovorím: ,Zmiluj sa nado mnou, Bože, podľa svojho veľkého milosrdenstva, a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.‘ Je to modlitba, či nie?” Oni mu povedali: “Áno, je.” On pokračoval: “Keď celý deň pracujem a modlím sa v srdci, zarobím okolo šestnásť drobných. Dve z nich položím pred dvere a za zvyšok nakúpim potravu. A ten, kto nájde vonku tie mince, bude sa za mňa modliť, kým ja budem jesť a spať. A tak sa s Božou pomocou modlím bez prestania.”O abbovi Arseniovi sa hovorilo, že v sobotné večery, keď sa pripravoval na slávu nedele, otočil sa chrbtom k slnku a vystrel ruky v modlitbe k nebu, až kým slnko opäť nezažiarilo na jeho tvár. Vtedy si sadol. Hovorilo sa o abbovi Jánovi Trpaslíkovi, že jedného dňa spletal povrazy na dva koše, ale urobil jeden bez toho, aby si to všimol, až kým nedosiahol stenu, pretože jeho duch bol zamestnaný kontempláciou. Abba Izidor povedal: “Keď som bol mladší a zotrvával som vo svojej cele, nijako som neobmedzoval svoju modlitbu, noc bola pre mňa časom modlitby rovnako ako deň.”