29 aug

O neposlušných synoch a deťoch hnevu

Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on Google+Share on FacebookPrint this page

V akom význame Sväté písmo volá niektorých „neposlušnými synmi“ (Ef 5, 6) a „deťmi hnevu“? (Ef 2, 3) Pán volá dieťaťom alebo synom niekoho, kto vykonáva niečiu vôľu – alebo zlého alebo dobrého: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove“ (Jn 8, 39) a ďalej: „Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca“ (Jn 8, 44). Preto neposlušní synovia sú tí, čo robia skutky neposlušnosti. A ako diabol sa volá nielen hriešnym, ale samým hriechom, takisto ho možno pomenovať z toho istého dôvodu – zosobnenou neposlušnosťou. A dieťaťom hnevu je ten, čo sa stal hodným hnevu, lebo ako hodných Pána a tých, čo konajú skutky svetla a dňa, Apoštol volá synmi svetla a dňa (1 Sol 5, 5), takisto načim rozumieť aj slová: „Boli sme deťmi hnevu“ (Ef 2, 3). Preto treba vedieť, že syn neposlušnosti značí to isté, čo syn hnevu, keďže Pán povedal: „Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev“ (Jn 3, 36).