17 aug

O pokore

Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on Google+Share on FacebookPrint this page

Pýtali sa starca: “Čo je pokora?” On im odvetil: “Pokora je veľké dielo a je to dielo Boha. Cesta pokory je telesne pracovať, veriť, že si hriešnik, a stať sa poddaným všetkých.” Vtedy jeden brat povedal: “Čo to znamená byť poddaným všetkých?” Starec odpovedal: “To znamená nevšímať si hriechy druhých, ale vždy mať pred očami svoje hriechy a bez prestania sa modliť k Bohu.” Istý starec povedal: “Vždy, keď ťa budú ovládať myšlienky povýšenectva alebo márnomyseľnosti, spytuj si svedomie, či si zachoval všetky prikázania, či miluješ nepriateľov, či sa považuješ za dlžníka v službe všetkým a najväčšieho hriešnika zo všetkých. Nenavrávaj si veľké veci, ako keby si bol dokonale bezúhonný, lebo takáto myšlienka všetko zničí.” Keď sa abba Makarios vracal do svojej kélie od močiara, kde zbieral palmové listy, stretol diabla s ostrým kosákom, ktorým ho chcel udrieť, ale nemohol. Vykríkol: “Veľké násilie mi spôsobuješ, Makarios, lebo keď ťa chcem poraniť, nemôžem. Čokoľvek robíš ty, robím aj ja, ba ešte viac. Ty sa veľa postíš, ale ja som sa ešte nikdy neobčerstvil žiadnou potravou. Ty často zachovávaš nočné bdenia, ale ja nikdy nespím. Len v jednej veci si lepší ako ja a ja si to uvedomujem.” Makarios sa opýtal: “Čo to je?” On odvetil: “Jedine pre tvoju pokoru nad tebou nemôžem zvíťaziť.” Abba Izidor povedal: “Ak sa postíš pravidelne, nenadúvaj sa v pýche. Ak kvôli tomu o sebe vysoko zmýšľaš, radšej jedz mäso. Je lepšie, keď človek je mäso, ako keď je namyslený a oslavuje sa.” Abba Ammon raz oslovil abbu Izaiáša: “Čo si o mne myslíš?” On mu odvetil: “Si ako anjel, otče”, a po malej chvíli sa ho spýtal: “A čo si myslíš o mne ty?” On mu odpovedal: “Si ako satan. Vždy keď mi lichotíš, je to ako krádež.” Hovorilo sa, že abba Helladios strávil dvadsať rokov v Kelliách bez toho, aby zdvihol svoje oči a pozrel sa na strop chrámu. Istý egyptský brat prišiel do Sýrie navštíviť abbu Zenóna a vyznal sa starcovi zo svojich pokušení. Plný obdivu Zenón povedal: “Egypťania skrývajú cnosti, ktoré majú, a sústavne sa obviňujú z omylov, ktoré nespravili, kým Sýrčania a Gréci predstierajú, že majú cnosti, ktoré nemajú, a skrývajú chyby, z ktorých sú vinní.” Vravelo sa, že v istej dedine žil muž, ktorý sa toľko postil, že ho nazývali Pôstnik. Abba Zenón sa o ňom dopočul a poslal preňho. Ten s radosťou prišiel. Pomodlili sa a sadli si. Starec začal v tichosti pracovať. Keďže sa Pôstnikovi nedarilo rozprúdiť rozhovor, začal sa nudiť. Tak povedal starcovi: “Modli sa za mňa, otče, lebo chcem odísť.” Starec sa ho opýtal: “Prečo?” On odvetil: “Lebo moje srdce je ako v ohni a ja neviem, čo s ním je. Pravdu povediac, keď som bol v dedine a postil som sa až do večera, nič také sa mi neprihodilo.” Starec povedal: “V dedine si sa kŕmil ušami. Ale odíď preč a odteraz jedz o deviatej hodine, a čokoľvek budeš robiť, rob to potajomky.” Akonáhle začal jednať podľa tejto rady, začalo byť pre neho ťažké vydržať do deviatej hodiny. Tí, čo ho poznali, hovorili: “Pôstnik je posadnutý diablom.” Preto šiel a rozpovedal to starcovi, ktorý mu riekol: “Toto je cesta podľa Boha.”Amma Teodora povedala, že ani askéza, ani bdenia, ani žiaden druh utrpenia nás nemôžu zachrániť, ale dokáže to len skutočná pokora. Istý pustovník, ktorý bol schopný vyháňať démonov, sa ich pýtal: “Čo vás núti odchádzať? Je to pôst?” Oni odvetili: “My nejeme ani nepijeme.” “Sú to bdenia?” Oni odvetili: “My nespíme.” “Je to oddelenie od sveta?” “My bývame v pustých miestach.” “Aká sila vás teda vyháňa preč?” Oni povedali: “Nič nás nemôže premôcť, iba pokora.” Vidíte, že pokora je víťazom nad démonmi? Abba Ján Trpaslík povedal: «Bol raz jeden duchovný starec, ktorý žil v samote. Bol v meste veľmi vážený a obľúbený. Raz mu oznámili, že istý starec pred prahom smrti ho volá k sebe, aby ho objal predtým, než usne. Pomyslel si: “Ak pôjdem cez deň, ľudia pobežia za mnou a budú mi vzdávať veľkú česť, a nebudem mať pokoj v tom všetkom. Pôjdem teda večer, potme, a ujdem pozornosti všetkých.” Ale Boh poslal dvoch anjelov s lampášmi, aby mu svietili. Celé mesto vyšlo pozrieť si jeho slávu. Čím viac chcel ujsť od slávy, tým viac bol oslavovaný. Tak sa splnili slová Písma: Kto sa ponižuje, bude povýšený.» (Mt 23, 12) Tiež povedal: “Pokora a Božia bázeň sú nad všetkými cnosťami.” Jeden z otcov o ňom povedal: “Kto je ten Ján, ktorému pre jeho pokoru celý skít visí na malíčku?” Jedného dňa, keď abba Ján sedel pred chrámom, bratia sa s ním radili o svojich myšlienkach. Jeden starec, keď to videl, podľahol žiarlivosti a povedal mu: “Ján, tvoja nádoba je plná jedu.” Abba Ján mu povedal: “To je skutočne pravda, abba, a to si povedal len podľa zovňajšku. Keby si mohol vidieť aj dovnútra, čo by si vtedy povedal!?” Abba Izidor z Pelúzie povedal: “Váž si cnosti a nebuď otrokom slávy, lebo tie prvé sú nesmrteľné, zatiaľčo tá posledná čoskoro zhasne.” Povedal aj toto: “Výšiny pokory sú obrovské a také sú aj hĺbky chvastania sa. Radím ti, upriam sa na tie prvé a nepadni do tých druhých.” Hovorilo sa o abbovi Jánovi z Perzie, že keď prišli k nemu akísi zločinci, priniesol nádobu s vodou a chcel im umyť nohy. Oni však boli zmätení a začali sa kajať. Abba Xanthios povedal: “Zločinec visel na kríži a bol ospravedlnený pre jediné slovo. A Judáš, ktorý patril medzi apoštolov, stratil celé svoje postavenie za jedinú noc a zostúpil z neba do pekla. Preto nech sa nik nechváli svojimi dobrými skutkami, lebo všetci, čo sa spoliehajú na seba, padajú.”