17 aug

O tichu

Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on Google+Share on FacebookPrint this page

Keď abba Arsenios prešiel z paláca k pustovníckemu životu, modlil sa a počul hlas, ktorý mu hovoril: “Arsenios, utekaj preč, buď ticho a stále sa modli, lebo to sú zdroje bezhriešnosti.” Abba Nilos povedal: “Šípy nepriateľa nemôžu zasiahnuť toho, kto miluje ticho, ale ten, kto sa pohybuje v dave, bude často zranený.” Teofil, v blahej pamäti alexandrijský biskup, navštívil skít. Bratia, ktorí sa zišli, požiadali abbu Pamba: “Povedz slovo-dve biskupovi, nech sa poučí jeho duša na tomto mieste.” Starec odvetil: “Ak sa nepoučil mojím mlčaním, nie je nádej, aby sa poučil mojimi slovami.” Hovorilo sa, že keď abba Ammon šiel do chrámu, nedovoľoval svojmu žiakovi kráčať vedľa seba, ale len v určitej vzdialenosti. Ak sa ho žiak prišiel opýtať na jeho myšlienky, vzdialil sa hneď, ako mu dal odpoveď, a hovoril: “Je to zo strachu, že po poučných slovách by sa prešlo na rozhovor o nepodstatnom, preto ťa nenechávam pri sebe.” Abba Jozef sa opýtal abbu Nistera: “Čo mám robiť so svojím jazykom, ak ho neviem udržať na uzde?” Starec mu povedal: “Nachádzaš pokoj, keď hovoríš?” On odvetil: “Nie.” Starec vraví: “Ak nenachádzaš pokoj, prečo hovoríš? Buď ticho a počas rozhovorov daj prednosť počúvaniu pred hovorením.”