21 júl

Pane Ježišu Kriste, synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym

Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on Google+Share on FacebookPrint this page

V talianskom meste Assisi vyšla kniha Racconti di un pellegrino russo, ktorá vyšla aj v preklade slovenských jezuitov s názvom Spomienky pútnika. Ten pútnik pochádzal z ruskej dediny z oblasti zvanej Oréľ. Keď mal tri roky, ostal sirotou. Keď mal sedem rokov, stratil pri páde zo stromu ľavú ruku. Keď sa oženil, oheň v dedine zachvátil aj jeho dom, takže mu zhorel. Potom mu zomrela manželka na zápal pľúc. Potom všetko, čo ešte mal, rozdal chudobným, vložil si do batôžka jeden chlieb a Bibliu a vybral sa do sveta ako pútnik. Trinásť rokov putoval po mestách a dedinkách a po monastieroch a hľadal svoje šťastie v Bohu. Ale dokonale ho našiel, až keď sa ako tridsaťtriročný stretol s preduchovneným starcom, s mníchom, ktorý bol veľmi nábožný a veľmi šťastný, pretože mal živú vieru. On mu dal poučenie, ako sa dá dosiahnuť Boží dar živej viery. Otvoril pred ním starobylú knihu, ktorá má názov Filokália a čítal mu z nej túto radu svätého Simeona Stĺpnika: „Sadni si v prítmí a v samote, skloň hlavu, zatvor oči, dýchaj pokojne, zozbieraj všetku silu svojej predstavivosti a rozumu vo svojom srdci a spolu s dýchaním opakuj nahlas alebo pošepky alebo aspoň v mysli túto modlitbu: Pane Ježišu Kriste, zmiluj sa nado mnou. Opakuj si ju veľa ráz. Sto ráz, tisíc ráz. A pamätaj si, že zlé mocnosti tohto sveta sa ničoho tak neboja ako tejto opakovanej modlitby.“ Prerušme na chvíľu rozhovor mnícha s pútnikom a pripomeňme si, čo konštatuje dnešná moderná psychológia. Konštatuje, že takéto opakovanie modlitby stane sa pre človeka nepriepustnou ohradou, ktorá ho ochráni pred všetkými vedľajšími rušivými myšlienkami. Takže človek sa dokonale, stopercentne, absolútne môže sústrediť na Pána Ježiša a nadviazať s ním živý, láskyplný osobný vzťah. A hľa, to je tá živá viera. Čiže k živej viere sa môžeme dopracovať opakovanou modlitbou k Ježišovi. A keďže takáto viera je už začiatkom večného života v srdci, svätý Simeon svoju radu o opakovanej modlitbe končí týmto prísľubom: „Dosiahneš vysoký stupeň radosti a dokonalosti. Očistíš sa od hriechov a od zlých náklonností. A skúsiš v sebe blažený stav duše, ktorý je neopísateľný – je to predchuť neba.“ Pútnik túto radu poslúchol. Opakoval modlitbu k Pánu Ježišovi nie sto ráz, ale tisíc ráz a dakedy aj tritisíc, ba až šesťtisíc ráz a dosvedčuje: Odvtedy som nesmierne šťastný. Prežívam radosť v celej jej plnosti. Nijaké svetské radovánky, nijaké svetské pôžitky, nijaké svetské rozkoše sa tejto mojej radosti nevyrovnajú. Pretože ja prežívam predchuť neba, keď mám v sebe Boží dar živej viery.