20 júl

Poď so mnou na púšť !

Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on Google+Share on FacebookPrint this page

Taliansky spisovateľ a apoštol mládeže Carlo Carretto bol veľkým organizátorom katolíckej mládeže v Taliansku a mával na svojich podujatiach desaťtisíce mladých poslucháčov. Uprostred horúčkovitého apoštolátu s mládežou, pri vešperách na sviatok sv. Karola Boromejského v roku 1954 začul tiché volanie: „Poď so mnou na púšť! Jestvuje ešte niečo väčšie než je rečniť mládeži – a to je milovať nebeského Otca v úprimnej modlitbe.“ Odišiel teda na púšť. Do kufra si zabalil aj zošit, v ktorom mal vyše tisíc adries chlapcov a dievčat, že im bude z púšte písať a viesť ich v apoštoláte listami. Ale duchovný otec mu povedal: „Carlo, keď sa chceš hlboko modliť k Bohu, musíš prerušiť úplne svoju činnosť.“ A Carlo poslúchol, založil oheň a dal v ňom zhorieť zošit s adresami. So slzami v očiach sa díval, ako vietor rozfúkal po púšti popol s jeho adresami. A potom sa oddal takej vnútornej modlitbe k Bohu, že čoskoro pocítil v modlitbe šťastie a poznal, že modlitba nie je strata času a že modlitbou môže svojim mladým bratom a sestrám viacej pomáhať ako listami. A pretože skúsil šťastie opravdivej modlitby, na písal vo svojej knihe „Lettere dal deserto“, po slovensky „Listy z púšte“, že „bez každej pochybnosti modlitba je najväčší dar pre človeka“.