Francúzsky kardinál arcibiskup Cheverus kázaval v parížskej katedrále Notre Dame pôstne kázne. Hrnuli sa na ne zástupy veriacich, ba aj mnohí evanjelici. Tí boli jeho kázňami nadšení, ale nepáčilo sa im, že na kazateľnici je umiestnený veľký kríž Krista Pána. Kardinál sa to dozvedel a nasledujúcu nedeľu začal kázať takto: „Počul som, že niektorým mojim poslucháčom sa nepáči kríž, ktorí visí tu na kazateľnici. Chcem im vyhovieť a preto ho dám odniesť.“ A zvesil ho a odovzdal kostolníkovi. A potom pokračoval: „A teraz vám vyrozprávam skutočnú udalosť, ktorá sa tu v meste nedávno stala. Akýsi zloduch si počkal v úzkej uličke na bohatého človeka, ktorý si pokojne kráčal po ulici. Vyrútil sa na neho, zrazil ho na zem, aby ho zabil a okradol. Videl to náhodný chodec, veľký silák, priskočil, odsotil zločinca a svojím telom zakryl slabého človeka, aby ho ochránil. V tom sa zločinec rozzúril a z pomsty za to, že mu chodec prekazil plán, vrazil mu nôž do chrbta a utiekol. Túto scénu videl z vysokého okna svojho ateliéru akademický maliar. Bol taký vzrušený, že v nasledujúcich dňoch namaľoval túto udalosť na plátno. Potom vyhľadal zachráneného muža a priniesol mu obraz. A ten pohnutý pohľadom na obraz zvolal: „Ó, drahý majstre, vy ste na obraze zachytili pravú podobu môjho záchrancu, ktorý ma zachránil svojím telom. Predajte mi ten obraz, kúpim ho za hocakú vysokú cenu, lebo chcem mať svojho záchrancu stále pred očami.“ A kardinál pokračoval: „Tu na kazateľnici visel obraz nášho záchrancu Ježiša Krista. Zachránil nás od večných trestov za hriechy. Zakryl nás svojím telom a dal si prebodnúť svoje srdce z lásky k nám. Mohol by teda niekto z vás rozumne odmietať portrét nášho záchrancu?“ A všetci prítomní, všetci do jedného zdvihli ruky a volali: „Chceme naspäť kríž! Chceme ho naspäť!“ A znova zavesili kríž na kazateľnicu
