Pastier sa nevedel modliť. Ale deň čo deň hovorieval: „Pán sveta, ty dobre vieš: Keby si mal stáda a chcel by si ich pásť, pásol by som ti ich zadarmo, lebo ťa milujem, hoci iným pasiem za mzdu.“ Jedného dňa prechádzal tade učenec a počul, ako sa pastier modlí. Povedal mu: „Ty blázon, tak sa predsa nemodli.“ Pastier mu na to: „Tak ako sa mám modliť?“ Učenec ho naučil tie najdôležitejšie modlitby a spokojne šiel svojou cestou. Po čase však vo sne počul hlas, ktorý mu hovoril: „Ak nepôjdeš k tomu pastierovi a nepovieš mu, aby sa modlil tak ako prv, než si prišiel k nemu, stihne ťa trest, lebo si mi odviedol spravodlivého.“ Na druhý deň sa učenec vybral ihneď na cestu. Prišiel k pastierovi a opýtal sa ho: „Čo sa teraz modlíš?“ Ten odpovedal: „Nič, lebo to, čo si ma naučil, som zabudol. A bojím sa povedať: Keby si mal stáda…, lebo si mi to zakázal.“ Vtedy mu učenec vyrozprával, čo vo sne počul. Učenec pochopil, že Pán chce našu lásku.
