Žalm 143 (144)

20 júl

1 Od Dávida.
Nech je zvelebený Pán, môj ochranca,
čo učí moje ruky zápasiť
a moje prsty bojovať.
2 On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy,
on je moje útočište a môj osloboditeľ,
on je moja záštita, na ktorú sa spolieham;
on mi podrobuje môj ľud.
3 Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš,
a syn človeka, že myslíš na neho?
4 Preludu sa človek podobá,
jeho dni sú ako letiaci tieň.
5 Pane, zníž nebesia a zostúp z nich;
dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.
6 Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov,
vypusť šípy a vydes ich.
7 Vystri ruku z výsosti;
vytrhni ma a vysloboď z prívalov,
z rúk cudzincov;
8 ich ústa luhajú
a ich pravica je krivoprísažná.
9 Bože, novú pieseň ti zaspievam;
zahrám ti na desaťstrunovej citare.
10 Ty pomáhaš kráľom,
ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.
11 Vytrhni ma a vysloboď
z rúk cudzincov.
Ich ústa luhajú,
ich pravica je krivoprísažná.
12 Naši synovia nech sú ako mládniky,
čo vyrastajú v mladistvej sile.
Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné,
kresané ako kvádre chrámové.
13 Naše sýpky nech sú plné,
nech je v nich hojnosť všetkých plodov.
Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce
na našich nivách;
14 náš statok nech je vypasený.
Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva,
ani náreku na našich uliciach.
15 Blažený ľud, ktorému sa tak vodí;
blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.

Please follow and like us:
Počet videní: : 27