Spisovateľ Ralph Martin rozpráva: Nedávno som mal zážitok, ktorý mi pozoruhodne ilustroval, ako Duch vedie v určitom čase jednoducho k stíchnutiu a uvedomeniu si, že on je Boh. Prišiel som raz ráno do práce a vôbec som sa necítil dobre. Bolela ma hlava a bolo mi na zvracanie. Ale uvedomoval som si, že aj tak by som mal skúsiť začať s pravidelnou modlitbou. Zvuk hlasitého hovoru zo susednej kancelárie mi úplne znemožňoval sústrediť sa o to viac, že sa ohlasovala choroba. Preto som sa vybral do neďalekého skladu a priniesol som si kreslo, aby som si mohol sadnúť a modliť sa. Ale sotva som vládal udržať hlavu vzpriamenú, tak ma bolela. Preto som sa nakloniť dopredu na škatule a oprel si o ne hlavu. Sotva som bol schopný uvažovať pre únavu a bolesť, ale niekde hlboko v svojom vnútri som sa pokúsil obrátiť na Boha, nasmerovať sa k nemu. Keď som to urobil, začal som si uvedomovať jeho prítomnosť, že prichádza ku mne a že ma napĺňa. Niekoľko minút som bol úplne ticho, s rastúcim si uvedomovaním si jeho prítomnosti – bez pohybu alebo vyslovenia čo i len slovka, bez skutočnej sily modliť sa. Zdalo sa mi, že ma on povzbudzuje svojím Duchom a prítomnosťou. O niekoľko ďalších minút bolesť ustúpila, bolesti hlavy a nutkanie na zvracanie zmizli, únava pominula a ja som bol schopný radostne ho zvelebovať a spievať v Duchu. To, čo sa stalo vtedy i neskôr, zdá sa mi to byť jedna z ciest, ako ma Pán učí zotrvávať pokojne v tichosti a nechať ho byť Bohom.
