Henri J.M. Nouwen hovorí: Hodina prebývania v Božej prítomnosti každé ráno – a to dennodenne, týždeň čo týždeň, mesiac čo mesiac – v podmienkach večne trvajúcej vravy života a večného rozptyľovania radikálne mení môj život. Boh, ktorý ma tak miluje, že poslal svojho nedorodeného Syna, nie aby ma odsúdil, ale spasil, ma nenechá príliš dlho čakať v temnotách. Mohol by som síce každú takúto jednu hodinu považovať za stratený čas, ale až po tridsiatich, šesťdesiatich či deväťdesiatich takýchto „premárnených“ príležitostiach by som si postupne uvedomil, že nie som zasa tak sám, ako som si pôvodne myslel: prihovára sa ku mne veľmi tichý prívetivý hlas, ktorý pramení mimo toho hlučné miesto.
Please follow and like us:
Počet videní: : 89