Žalm 138 (139)

20 júl

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
2 ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
3 či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe.
4 Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
5 Obklopuješ ma spredu i zozadu
a kladieš na mňa svoju ruku.
6 Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť;
je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
7 Kam môžem ujsť pred tvojím duchom
a kam utiecť pred tvojou tvárou?
8 Ak vystúpim na nebesia, ty si tam;
ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
9 I keby som si pripäl krídla zorničky
a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
10 ešte aj tam ma tvoja ruka povedie
a podchytí ma tvoja pravica.
11 Keby som si povedal: “Azda ma tma ukryje
a namiesto svetla ma zahalí noc,”
12 pre teba ani tmy tmavé nebudú
a noc sa rozjasní ako deň.
Tebe je tma ako svetlo.
13 Veď ty si stvoril moje útroby,
utkal si ma v živote mojej matky.
14 Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne;
všetky tvoje diela sú hodny obdivu
a ja to veľmi dobre viem.
15 Moje údy neboli utajené pred tebou,
keď som vznikal v skrytosti,
utkávaný v hlbinách zeme.
16 Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený,
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni,
len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
17 Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky
a ich počet aký je obrovský.
18 Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku;
a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.
19 Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov;
vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.
20 Oni zlomyseľne hovoria o tebe,
márnivo sa dvíhajú nad teba.
21 Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane,
a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?
22 Skrz-naskrz ich nenávidím,
stali sa mi nepriateľmi.
23 Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce;
skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
24 Pozri, či nejdem bludnou cestou,
a veď ma po ceste k večnosti.

Please follow and like us:
Počet videní: : 36