Žltý bicykel

Ondrej mal len jedno veľké prianie: bicykel. Žltý bicykel s množstvom doplnkov, ktorý videl vo výklade jedného obchodného domu. Nedokázal na neho nemyslieť. Videl ho v snoch, v hrnčeku s kakaom, v postave Karla Veľkého na stránke dejepisu. Ale Ondrejova mamička musela dať peniaze ešte za veľa vecí a výdaje každým dňom narastali. Nemohla Ondrejovi kúpiť bicykel, ktorý si tak prial. Ondrej o matkiných ťažkostiach vedel a preto sa rozhodol, že o bicykel poprosí samotného Boha. Nech mu ho dá k Vianociam. Každý večer preto Ondrej vo svojej modlitbe pripomínal: „Nezabudni mi dať na Vianoce žltý bicykel. Amen.“ Matka každý večer počula, ako sa Ondrej modlí a zakaždým smutne potriasla hlavou. Vedela, že Ondrej bude sklamaný. Prišiel Štedrý večer a Ondrej samozrejme žiaden bicykel nedostal. Večer si ako obyčajne kľakol k modlitbe vedľa postieľky. Matka zašepkala: „Asi ťa mrzí, že si nedostal bicykel. Dúfam, že sa nehneváš na Boha, že nevypočul tvoje modlitby?“ Ondrej sa pozrel na matku: „Ale nie. Ja sa na neho nehnevám. Boh počul moje modlitby a povedal mi: Nie.“