20 júl

Denník kapitána

Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on Google+Share on FacebookPrint this page

Z denníka kapitána ponorky, napísaného počas druhej svetovej vojny: Deň sa začínal pokojne. More bolo tiché, po nepriateľovi ani stopy. Odrazu zazvonil poplachový zvonček. Veliteľ dával rozkaz ponoriť sa. „Nepriateľ na dohľad!“ Krátko nato začnú padať prvé hlbinné bomby. Sedíme v pohotovosti v miestnosti družstva. S vážnymi a bledými tvárami čakáme na prvý zásah. Každý vie, že by to bol náš koniec. Počúvame dunenie detonácií. Loď rýchlo pláva pod vodou. Dlhý Hein oproti mne zrazu vytiahne ruženec z vrecka. Modlí sa. Je to prvý raz, čo sa niektorý z nás pred ostatnými modlí.. a nikto sa nesmeje! „Ty, Hein, daj mi jeden desiatok, ja som katolík.“ Bolo to zvláštne: svalnatá mužská ruka sa načahuje za desiatkou ruženca. Odtrhne mu ho a podá. Vonku ďalej zúri boj. „Daj aj mne desiatok!“ „Aj mne.“ Hein už má len jeden desiatok a krížik v ruke. Päť mužov sa modlí… a nikto sa im neposmieva. „Ty, daj mi krížik, ja som evanjelik.“ Hein mu dá krížik. Na pár minút sme zabudli, že vonku zúri boj. Asi po hodine sa nám podarilo nepriateľovi uniknúť.