Vitajte na stránke Diecézneho katechetického úradu!

home_1_00Vo všeobecnosti možno povedať, že katechéza je výchova detí, mládeže a dospelých vo viere najmä vyučovaním kresťanskej náuky. Väčšinou sa deje organicky a systematicky s cieľom uvádzať   veriacich do plnosti     kresťanského života.”                                            Ján Pavol II.                             Apoštolská Exhortácia      Catechesi tradendae, čl. 18

V súlade týchto slov a v starostlivosti o farskú a školskú katechézu v Prešovskej eparchii, Mons. ThDr. Ján Babjak, SJ, PhD., prešovský eparcha, v zmysle kan. 243, § 3 CCEO menoval dňa 16. januára 2004 Katechetickú komisiu Prešovskej eparchie, ktorú tvorí za každý protopresbyterát jeden kňaz, ktorý je zároveň vedúcim Oblastného katechetického strediska svojho protopresbyterátu. Povýšením Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove pápežom Benediktom XVI. dňa 30. 1. 2008 na Gréckokatolícke arcibiskupstvo sa zmenil názov Diecézneho katechetického úradu Prešovskej eparchie na Diecézny katechetický úrad Prešovskej archieparchie. V spolupráci s Katechetickou komisiou Prešovskej archieparchie Diecézny katechetický úrad spolupracuje v napĺňaní týchto slov Svätého Otca v školskej a farskej katechéze.

Naše aktivity :


Biblický kvíz
Tento biblický kvíz je jediný svojho druhu na Slovensku. Prešovský diecézny katechetický úrad si pre Vás pripravil široku škálu otázok zo Svätého písma. Tento test trvá maximálne 600 sekúnd, čo je presne 10 minút, obsahuje 15 otázok a na konci testu Vás systém ohodnotí a taktiež ukáže, kde ste odpovedali nesprávne. Kliknutím na tento odkaz sa Vám zobrazia úvodné pokyny pre tento test. Vaše výsledky môžete umiestniť do výsledkovej tabuľky. Vďaka tejto aplikácií nášho DKÚ môže byť hodina náboženstva o čosi zaujímavejšia. Veľa šťastia pri tomto kvíze a ak sa Vám páčil, tak ho môžete kľudne zdieľať na sociálnych sieťach.


Kazateľský príbeh na zamyslenie 

  • O pravej chudobe

    Abba Teodor, prezývaný Fermos, mal tri dobré knihy. Išiel k abbovi Makariovi a povedal mu: “Mám tri dobré knihy a ich čítanie mi pomáha. Ostatní mnísi ich chcú tiež čítať a pomáha im to. Povedz mi, čo mám robiť?” Starec mu odvetil: “Čítať knihy je dobré, ale nevlastniť nič je viac ako mať všetko.” Keď to počul, odišiel, predal knihy a peniaze rozdal chudobným. Ktosi sa opýtal ammy Synklitiky, v blahej pamäti: “Je úplná chudoba dokonalé dobro?” Ona odvetila: “Je veľkým dobrom pre tých, čo jej sú schopní. A dokonca aj tí, čo jej nie sú schopní, nájdu v nej pokoj svojich duší, a to i napriek tomu, že im naháňa strach. Ako hrubo špinavé rúcho je vypraté celkom do biela, keď sa rozťahuje a udiera, tak hrubá duša sa môže v slobode roztiahnuť dobrovoľným prijatím chudoby.” Keď bol abba Makarios v Egypte, našiel človeka, ktorý prišiel so svojím oslom k jeho kélii a kradol mu z nej veci. Podišiel k zlodejovi a tváril sa ako cudzinec, ktorý tam nebýva, pomohol mu naložiť zviera a vyprevadil ho v pokoji na cestu, pričom si hovoril: “Nič sme si na tento svet nepriniesli, Pán nám to dal. Ako chcel, tak sa stalo, nech je Pán oslávený vo všetkom.” Ktosi priniesol starcovi peniaze a povedal: “Vezmi si ich a miň ich, veď si starý a chorý.” Bol totiž malomocný. Starec odpovedal: “Chceš ma odlúčiť od toho, kto sa o mňa šesťdesiat rokov staral? Celý ten čas som bol chorý a nič mi nechýbalo, lebo Boh sa o mňa staral.” A neprijal ich. Raz abba Arsenios ochorel v skíte a potreboval mincu. Nemohol žiadnu nájsť, preto jednu prijal od kohosi ako dar a povedal: “Ďakujem ti, Bože, že pre svoje meno si ma urobil hodným dospieť do stavu, keď musím žobrať.” Hovorilo sa, že abba Ammon mal päťdesiat mier pšenice pre vlastnú spotrebu a položil ich von na slnko. Skôr než sa úplne vysušili, zbadal na tom mieste čosi nebezpečné, preto povedal svojim pomocníkom: “Poďme preč odtiaľto.” Ale oni sa zarmútili. Keď videl ich neschopnosť, povedal im: “Ste smutní kvôli chlebu? Veru, videl som mníchov utekať a zanechávať svoje do biela umyté kélie a svoje pergameny. Ani nezatvorili dvere, odchádzali a nechali ich otvorené.” Abba Theonas vzal trochu múky do pekárne, upiekol chleby, ktoré dal chudobným, čo o ne prosili, iným, čo žiadali viac, dal koše a nakoniec aj kabát, ktorý mal na sebe. Vrátil sa do svojej kélie s bedrami opásanými svojím plášťom. A hneď sa začal hrešiť, že ešte stále nenaplnil Božie prikázanie.

(Prevzaté z internetu, pre viac príbehov navštívte našu zbierku.
Príbeh sa na stránke automaticky aktualizuje, želáme príjemné čítanie.)


Múdrosť východných otcov 

  • O tom, či je treba vyhýbať sa spoločnosti inovercov a tých, ktorí hriešne žijú

    Či je potrebné vyhýbať sa spoločnosti inovercov a tých, ktorí hriešne žijú, tých, ktorí sa dopúšťajú hriechov? Apoštol hovoril: „Bratia, prikazujem vám v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa stránili každého brata, ktorý žije neporiadne, nie podľa učenia, ktoré prijal od nás“ (2 Sol 3, 6). Preto bez výnimky pre každého z nás je škodlivá, nebezpečná účasť myšlienkou, slovom a skutkom v každom zakázanom skutku. A kto je slabý, ešte viac si má dávať na seba pozor. Predovšetkým preto, lebo obyčajne je to tak, že duša, ktorá si zvykla na zlo, stáva sa náklonnejšou na hriech, keď je v jeho blízkosti. Ďalšou príčinou je i to, že ako telesne nemocným je treba venovať väčšiu pozornosť, a často sa musia varovať i tých vecí, ktoré zdravým osožia, tak i ľudia, ktorí boli nemocní na duši, sú odkázaní na našu väčšiu pozornosť a starostlivosť. A aká škoda ich môže postihnúť, keď sa budú stýkať s hriešnikmi, ukazuje ten istý apoštol, keď hovorí: „Trochu kvasu prekvasí celé cesto“ (1 Kor 5, 6). A keď takú veľkú škodu spôsobuje spoločnosť ľudí, ktorá hreší vo veciach mravných, čo máme potom hovoriť o tých, ktorí sú presiaknutí falošnými náukami o Bohu? Hriech proti viere ničí celé ich duchovné zdravie. Nevera privádza do náruživosti, ktoré človeka zbavujú cti. Nato poukazujú mnohé výroky zo Svätého písma, zvlášť z listu Rimanom: „A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielen že to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní“ (Rim 1, 28-32).

(Prevzaté z internetu, pre viac apoftegmatov navštívte našu zbierku.
Apoftegmat sa na stránke automaticky aktualizuje, želáme príjemné čítanie.)


Ďakujeme Vám za návštevu našej webstránky a prosíme Vás o modlitby.
o. Peter Cap, riaditeľ  Diecézneho katechetického úradu v Prešove