Vláda poľského premiéra Jaruzelskeho nariadila odstrániť kríže zo škôl. Podobne kríže bol zakázané v továrňach, nemocniciach a v ostatných verejných inštitúciách. Biskupi okamžite napadli tento zákaz, ktorý sa v celom Poľsku stretol s vlnou nevôle a odporu. Nakoniec vláda ustúpila. Nariadenie síce ostalo v platnosti, ale nikto nevyvíjal tlak na jeho naplnenie.Ale našiel sa jeden horlivý riaditeľ v Garwoline, ktorý si povedal, že zákon je zákon. A tak v jeden večer odstránil sedem veľkých krížov, ktoré viseli v škole od jej založenia – osemdesiat rokov. O deň neskôr, skupina rodičov prišla do školy a rozvešala ešte viac krížov, než tam bolo predtým. Riaditeľ rýchlo odstránil aj tieto. Nasledujúci deň dve tretiny zo 600 študentov školy začalo protestnú akciu. Riaditeľ zavolal políciu. Ťažko ozbrojená jednota policajtov donútila protestujúcich študentov opustiť budovu školy. Študenti sa na ulici vydali na pochod k najbližšiemu chrámu. Pridali sa k ním aj študenti ostatných škôl. Chrám nakoniec naplnilo 2500 študentov. Spontánne sa začali modliť, aby ich protest priniesol vyriešenie tohto problému. Medzitým chrám obkľúčili vojaci. Ale fotografie modliacich sa študentov, ktorí držali kríže vysoko nad svojimi hlavami, obleteli celý svet spolu so slovami kňaza, ktorý modliacemu sa spoločenstvu adresoval tieto slová: „Bez kríža Poľsko nie je Poľskom!“ A kríže sa do školy vrátili…
