V africkom meste Ondurman, ktoré sa nachádza v Somálsku, talianske rehoľné sestry kolmonianky spravujú veľkú školu. Na začiatku školského roku sestra riaditeľka navrhla, aby sa pred vyučovaním deti modlili nejakú modlitbu. Učiteľský zbor v počte 35 učiteľov, medzi ktorými bolo veľa mohamedánov, ochotne prijal ten návrh. Riaditeľka navrhla, aby to bol Otče náš a nik proti tomu nenamietal. V prvý deň nového školského roku sa stretli deti všetkých tried na veľkom priestranstve pred školou. Riaditeľka pred modlitbou krátko vysvetlila jej zmysel. Povedala, že Boh, ako náš Otec, miluje všetkých nás, stará sa o nás a keď niečo zlého urobíme, vždy je pripravený nám odpustiť. My zase, ako deti jedného Otca, máme žiť ako dobrí bratia a dobré sestry. Potom nasledovala hlasná modlitba „Otče náš…“ Páčila sa všetkým prítomným: učiteľom, dievčatám, chlapcom a ich rodičom, ktorí osobne prišli na otvorenie nového školského roku. Treba ešte dodať, že dve tretiny z 1500 žiakov, ktorí tú školu navštevovali, boli mohamedáni. Odvtedy každý deň deti spolu s učiteľmi sa pred začiatkom vyučovania modlili modlitbu „Otče náš“. „Raz,“ rozpráva riaditeľka, „som bola chorá a nemohla som začínať spoločnú modlitbu. Zastúpila ma učiteľka, mohamedánka. Urobila to s takým zápalom, že som bola očarená. Robila to vždy, keď som bola chorá alebo neprítomná. Je ohromným zážitkom vidieť, ako deti rôznych rás, náboženstva, národností a sfarbenia kože sa modlia k Bohu, Otcovi nás všetkých. Tá modlitba nám ohromne pomáhala pri vytváraní príjemnej atmosféry v škole.“
